Keď som prvý raz chytila chlapcov na ruky, poďakovala som im za to, že si nás vybrali.
Všetko sa deje v súlade s prirodzeným spôsobom bytia na tejto Zemi a tak sa jedného dňa moje dcéry so svojimi mužmi rozhodli, že rozšíria naše rodinné systémy. Využili oba spôsoby. Jedna na tehotenstvo zareagovala a druhá si ho naplánovala. Tak sa v dvoch krásnych ženských telách s trojmesačným časovým posunom, diali zázraky, tvoril sa nový život. A ja som pozorovala svoje dcéry, ich mužov a lásku, ktorá sa rozprúdila aby pripravila prostredie pre nové duše prichádzajúce na svet.
Od prvého dňa ako som sa dozvedela o tom, že sa k nám do rodín chystajú prísť nové dušičky, sa intenzita lásky vo mne zvyšovala. Ako sa správa šírila medzi ostatných členov rodín, lásky bolo stále viac a viac. Všetci sme sa tešili na nový život, na maličkých drobčekov. A ja som pozorovala, ako sa pripravuje rodinné prostredie a plní sa láskou, radosťou a šťastím.
Dcéry žili v prvých mesiacoch tehotenstva v iných krajinách a tak naša vzájomná podpora prebiehala vďaka sociálnym sieťam. 14 rokov sme žili každá svoj život a zrazu som mala pocit, že sa môj materský princíp aktivuje a cítila som väčší strach o ne. Na Vianoce sme sa všetci stretli. Mala som doma dve tehotné nádherné maminky, ktoré si vzájomne vymieňali veľké množstvo informácií, o prenatálnom období. A dvoch otcov, ktorí sa snažili zorientovať v zmenách, ktoré sa diali a zároveň boli oporou a podporou pre svoje ženy. Vianoce sme si všetci užívali. Betka bola v 7. a Magduška vo 4. mesiaci tehotenstva.
Vďaka dcéram som sa dostala k zdroju informácií. Počúvala som každé ich slovo a pozorovala ich vývoj v prenatálnom období. Učila som sa od nich. Zároveň som sa vracala do času, keď som ja pod srdcom nosila tieto dievčatá a vnímala som ten neuveriteľný vývojový posun. Naša generácia v porovnaní s nimi skoro nič nevedela. Celé moje tehotenstvá prebiehali veľmi intuitívne s podporou žien v rodine, ktoré mali v sebe skúsenosti ale tiež chýbali hlbšie informácie. Pri oboch som mala tehotenstvá rizikové a tak som dôverovala lekárom, nič iné mi nezostávalo. Až pozdejšie, s príchodom demokracie sa k nám dostávala literatúra, ktorá mne mame otvárala vedomejší prístup k materstvu. A tak až spätne, som niektoré veci chápala viac a vedela som zmeniť svoj materský prístup. Základom v prístupe bez ohľadu na vedomosti bola vždy láska a rešpekt, pozorovanie a napĺňanie vývojových potrieb dievčat.
Začiatkom roka si obe dievčatá so svojimi mužmi vytvárali svoje domovy, hľadali si byty, zariaďovali. Videla som radosť, pochybnosti, strach, chaos, záujem, skrátka vstup do novej vývojovej fázy. Zároveň som u nich cítila veľké obavy zo zmeny života, ktorý mali doteraz zameraný na svoje pracovné oblasti, v ktorých sú z môjho pohľadu veľmi úspešné.
Každé naše stretnutie bolo o tehotenských rozhovoroch. Pozornosť zameriavali na predpôrodnú prípravu a bolo krásne vidieť zodpovedný postoj zameraný na čo najprirodzenejší pôrod v nemocniciach. A všade bola láska. Moja bezpodmienečná láska k nim, láska medzi sebou a ich láska k partnerom a k deťom, ktoré nosili pod srdcom.
Blížil sa termín pôrodu mladšej dcéry Alžbetky. Rodili v Brne a tak som mala len stručné informácie. Čo môže urobiť mama pre dcéru, ktorá je 400 km ďaleko? Mohla som sa modliť za zdravie a prirodzený priebeh pôrodu a čo najviac sa uvoľniť aby som neblokovala proces. Cítila som, že sa dejú zmeny v celej ženskej línii, každej ženy v rode sa príchod dieťatka dotýkal, všetkým z nás sa otvárali témy materstva. Vedela som, že si Betka poradí. Poznám ju a viem, že ona pozná svoje telo, jeho možnosti, pozná množstvo techník na uvoľnenie napätia a vybrali si nemocnicu, ktorá sa im páčila. Videla som, že bude mať pri sebe muža, ktorí ju miluje, teší sa na rolu otca, je na ňu pripravený a spolu to zvládnu. Zobudila som sa v noci chvíľu pred treťou na obrovský strach o Betku. Mala som pocit, že jej hrozí smrť a pomaly sa tento pocit menil na obrovskú radosť a vďačnosť zo života. Cítila som lásku, poďakovala som v modlidbe a vedela som, že sa maličký narodil. Ráno o 6.00 som si pozrela fotku celej rodinky v mobile. Eliáško sa narodil začiatkom marca ráno o 3. 10 hod.
Korona nám v zápätí zavrela dvere k nemu. Mali sme s Magdalenkou v pláne, že sa pôjdeme postarať o Alžbetku aby mala dosť síl pre bábätko, ale nešlo to. Chvíľu ma to trápilo ale potom som videla, že to má hlboký význam, presne takto ako sa to deje. Tri mesiace bol dostatočne dlhý čas na to, aby sa táto mladá rodinka zladila a vytvorila si svoj spôsob života, bez toho aby ich niekto ovplyvňoval. A ja s láskou a obdivom pozorujem s akým rešpektom sa starajú o seba navzájom a o svoj malý poklad.
Videli sme sa hneď, ako otvorili hranice. Zamilovala som. Prvý pohľad a bezpodmienečná láska sa otvorila a prúdi pri každej myšlienke na nášho nádherného Eliáška.
Korona ma vyzývala k novým možnostiam a mňa napadlo, že požiadam kamaráta o prenájom domu na Kordíkoch. Súhlasil a tak sme si dohodli podmienky. Cítila som, že to bude bezpečné miesto v tomto období na to aby Magdalénka priviedla na svet Gaelka. Tak sme sa 1. mája presťahovali do domu, ktorý je súčasťou nádhernej prírody, pokoja a lásky. Náš komunitno- rodinný viacgeneračný život sa začal rozvíjať. V prostredí sme si vytvorili dočasný domov, nasadili sme kvety a zeleninu, upratali a čakali na príchod druhého bábätka. Všetci sme výrazne zmenili spôsob života a mali príležitosť skúmať, či nám práve viacgeneračný život na dedine a v prírode vyhovuje.
Skoro vstávam a skoro každé ráno idem na prechádzky do lesa. Kávu si dávam pod stromom na záhrade. Chodí za nami veľa príbuzných a ešte viac priateľov. Zažívame 4 mesiace to najpríjemnejšie SPOLU s veľkou dávkou rešpektu, prijatím odlišností a s láskou. Keď sem príde aj moja maminka žijeme štvorgeneračne a ide to s úctou gu všetkým vývojovým fázam života.
V strede júna prišiel medzi nás Gael. Pôrod bol dlhý. Prvá fáza pôrodu sa diala doma a tak som mala príležitosť byť súčasťou tohto príchodu. Nosím v sebe nezabudnuteľný zažitok lásky k rodiacej dcéra a veľkú úctu k jej manželovi. Zamilovala som sa druhý raz pri prvom pohľade do nádherného bábätka, ktoré má v sebe veľký potenciál na život, do nášho Gaelka.
Keď som prvý raz chytila chlapcov na ruky, poďakovala som im za to, že si nás vybrali. Sľúbila som im, že ich budeme s láskou a pravdivosťou sprevádzať životom, chrániť a vytvárať im podmienky pre život, tak ako to budú potrebovať a ako budeme najlepšie vedieť.
Je pre mňa úžasné pozorovať mladých rodičov, vidieť ako sa každým dňom všetci menia tým, že si aktivujú nové zručnosti pre role mama a otec. Je pre mňa fascinujúce pozorovať emocionálnu komunikáciu bábätiek, vývoj pohybu, tendencie k rastu v rôznych podobách. Je pre mňa zaujímavé byť súčasťou rozhovorov a počúvať všetky tie informácie, ktoré si potom overujeme v realite pozorovaním našich chlapcov.
Je pre mňa zaujímavé pozorovať ako si postupne s rešpektom rozvíjam rolu starej mamy, babinky a som nesmierne vďačná mojim dcéram a ich partnerom, že mi otvorili všetky možnosti. Mám príležitosť urobiť vždy to, čo potrebujem. Táto rola je fascinujúca, môžem veľa pozorovať a keď cítim, že mám, čo priniesť, tak to urobím najlepšie ako viem.
Vidím, že vedomý život vytvárame tým, že vnímame a rovnako rešpektujeme telo, myseľ, emócie a dušu.
Priznám sa, že sa trošku obávam zmeny. Blíži sa koniec augusta a my všetci sa od seba vzdialime a vrátime do svojich domovov k predchádzajúcemu spôsobu života. Opustím toto letné sídlo, v ktorom som prežila lásku k prírode, lásku k sebe, lásku k vnúčatkám, lásku k dcéram, lásku k zaťom, lásku k mame, lásku k priateľkám a priateľom, lásku k bylinkám, lásku ku každému dňu, lásku k vareniu, lásku k práci, lásku k hudbe, lásku k tancu, lásku ku komunitnému spôsobu života, jednoduchú každodennú lásku bez podmienok. Viem, že ma čaká ma zas niečo nové a teším sa na to.
Ďakujem za všetko Magdalenka, Noel , Gaelko, Betka, Viktor, Eliáško, čo som sa od vás naučila.
Ďakujem všetkým, ktorí ste sa počas leta s nami stretli, vytvorili sme nové príležitosti na to aby život plynul v láske ďalej.
Ďakujem vám, že ste dočítali až do konca:)
S úctou
Jana Almaja Vaculčiaková