Prvá skúsenosť bola na základe zvedavosti. Janka mala skupinu vo Zvolene na tému Vzťahy. Nakoľko som riešila neustálu nerovnováhu, ktorú mi zdanlivo spôsobovali muži, som prišla… Tam som pocítila, že žena môže byť aj jemná a zároveň silná, že taká chcem byť, ženská.
..nie stroj, ktorý musí, ale cítiaca bytosť, ktorá môže…
Čo by ste poradili ženám, ktoré majú z takýchto ženských stretnutí obavy?
Zažiť….odísť môžete kedykoľvek. Moja skúsenosť hovorí: nedostanem sa nikam, kam som sa dostať nemala, každá skúsenosť je dôležitá, pozitívna aj negatívna… Z prvého semináru, som chcela ujsť. Boli sme štyri ženy, dve z toho boli pre mňa príliš na dne a ja som hľadala silu. Ich ťažké osudy, ma ťahali späť, tak som to cítila. Vďaka Janke, som pochopila, čo sa deje a od toho dňa dokážem rozlíšiť, čo je moje, čím beriem i dávam, práve to som vtedy potrebovala najviac, dokázať si vytvoriť svoju vlastnú hranicu.
Čo konkrétne ste v sebe museli pri prvých ženských stretnutiach prekonávať vy, ak niečo? (mám teraz na mysli čosi také, že ste sa báli otvoriť pred cudzími ženami, že ste sa „nevedeli“ spontánne hýbať a pod.)
Pomohlo mi, že nič nemusím, že je v poriadku, ak nemám chuť sa ani pohnúť. Dôverovala, že všetko príde samo a tak to aj bolo. Nerozumela som ničomu, v hlave mi vírili pochybnosti, že aký pohyb, čo mám cítiť??? To čooo? A bolo to príjemné. Niektoré odpovede prišli hneď, vo forme uvoľnenia, iné prichádzajú v živote, stále.
Ako využívate vo svojom živote informácie o ženskej cyklickosti a hlavne o kvalite jednotlivých období počas menštruačného cyklu?
Rešpektujem seba a svoje dcéry, podľa toho ako sa cítia. Nenútim ich do výkonu, keď viem, že to nejde. Odmenou je mi ich pokoj a láska a zároveň pomoc bez požiadania, keď to ide. Vytvárame si silné puto ako ženy, ktoré majú radi mužov a chcú ostať ženami. V predmenštruačnej fáze sa už nečudujem, keď sa akože bezdôvodne rozplačem a dnes už rozoznám, čo mi moja precitlivelosť ukazuje. Všetku múdrosť máme v sebe, už len sa ju naučiť počúvať. Keď moja dcéra ostane uviaznutá v emóciách, dokážem ju s láskou objať a upokojiť…Už na ňu nenarevem, lebo viem, že ona je len chvíľku viac nesvoja. Po prvý krát, to bolo veľmi krásne a dcéra za mnou prišla cca o. 20 minút, že nevie čo to malo znamenať a mali sme krásny otvorený rozhovor, rovnako dôležitý pre obe.
Iveta