SÚLAD | Občianske zdurženie SÚLAD | Občianske zdurženie

Zo ženských stretnutí

17.01.2017

Cesta k sebe

Kordíky, október 2015 a téma Čarodejka“ začala novú etapu môjho života.

Aj keď som si to spočiatku neuvedomovala, začali do môjho života prichádzať ľudia a situácie, ktoré ma nasmerovali tým smerom, ktorý bol v danom okamihu pre mňa najlepší. Niekedy to tak síce nevyzeralo, čas ukázal, že to bolo ono.

Aj tému chudnutia som brala ako dar ZHORA, pretože prišla v čase, keď sa moja hmotnosť zastavila a ja som si len veľmi ťažko pripúšťala myšlienku „čo za tým je?“. Cítila som, že spoločné stretnutia so ženami, ktorú chcú na sebe niečo zmeniť, robiť so sebou, ma znova posunie, alebo mi ukáže smer, ktorým sa mám pohnúť. A tak to aj bolo.

Naše stretnutia boli pokojné a zároveň dynamické, plné pohody a vnímania ženskej energie. Pracovali sme s našimi presvedčeniami o našich telách, pracovali sme s našimi telami a pohyb sa mi veľmi páčil. K tomu sa priestorom šírila príjemná a nevtieravá hudba, priestor voňal ženskosťou, mali sme pripravené aj niečo malé a zdravé na zahryznutie a samozrejme „pitivo“, krásne voňajúci a veľmi dobre chutiaci čaj a vodu.

Aj keď sme sa na stretnutiach veľmi nevenovali jedálničku, dostali sme niekoľko návrhov, ako sa stravovať. Myslím si však, že každá z nás pozná svoje telo a vie, čo jej robí dobre. Vie, či jej telo potrebuje ráno polievočku alebo kašu alebo chlieb s niečim, či jej telo si žiada mäso, alebo ryžu, ….

Pre mňa je toto výzva počúvať viac svoje telo a dať mu to, čo si práve žiada a nie je to len strava. Je to aj pohyb, cvičenie, prechádzky a tiež aj milovanie (tohoto som sa zriekla po ukončení vzťahu s Vladom, no uvedomila som si to naplno až teraz, keď „odišiel“. Jeho odchodom sa definitívne ukončila predchádzajúca „partnerská“ etapa môjho života).

Mám veľmi rada svoje telo aj všetky orgány v ňom (to ma naučila moja Kačenka-neter). Mám ho rada za to, že pre mňa pracuje a pracuje aj vtedy, keď sa oň nestarám tak, ako si zaslúži. Je to moje telo a je krásne také, aké je. Rada som s ním, rada sa s ním rozprávam, ale hlavne sa učím ho počúvať. Učím sa počúvať signály, ktoré mi dáva a učím sa ísť spolu s ním a nie proti nemu.

Počúvať a vnímať soje telo je práca na celý život, je ťažká a krásna zároveň. Ťažká v tom, že potrebujem zmeniť presvedčenia, ktoré som prevzala  od svojho okolia a krásna v tom, že moje telo hneď reaguje na kažú krásnu myšlienku, na každé dobré jedlo, každý pohyb,…

Chcem sa Vám obom poďakovať za krásne pondelky, za atmosféru, ktorú ste dokázali vykúzliť, za pocit istoty a bezpečia, za nové možnosti, ktoré ste nám ukázali a hlavne za čas, ktorí ste nám venovali.

VEĽKÁ VĎAKA 

Danka