Nebola medzi nami asi 4 roky a tak sa ospravedlňovala. Vraj štvrtky nemôže ale včera prišla, lebo mala potrebu prísť o sebe niečo povedať a poďakovať sa za podporu, ktorú na ženskom stretnutí dostala a ktorá ju posunula smerom k jej snu.
Spomenula som si, že mala ťažšie životné obdobie a vtedy premýšľala, čo môže robiť aby mala v živote radosť, aby sa cítila naplnená. Postupne som jej položila pár otázok. Čo robí rada? Po čom túži? Nad čím najčastejšie premýšľa? Čo si myslím, že nemôže? Hovorila, že vždy túžila byť herečkou ale tento sen sa jej nesplnil. Nabádala som ju k premýšľaniu nad tým, prečo si ho nesplní teraz? Včera po 4. rokoch prišla poďakovať za podporu a „čarovné otázky“.
Keď začala hľadať odpovede vraj zistila, že v ceste si stojí len ona sama. Dnes vedie ochotnícke divadlo s 22. hercami, ktorí radi šíria radosť ďalej. Hrali po dedinách, teraz v menších mestách a na budúci rok majú dve pozvania do zahraničia. Na takýchto životných príbehoch vidím aký má naša ženská práca zmysel.
S úctou Janka