Zmena mojej reality začala 21. 1. 2024.
Ostrov Holbox plný kontrastov.
Aktuálne po dažďoch, vody a blata je všade viac ako dosť. Nádherné, priam nekonečné plaze, úžasné more a chvíle s blízkymi sú darom, za ktorý som nesmierne vďačná. Užívame si spoločnú dovolenku, 6 dní na tomto krásnom mieste.
Presun do Cancúnu, let do Oaxacy, na miesto, ktoré si vybrala moja dcéra s rodinou pre život.
Prešlo 5 rokov a ja som znova v Oaxace.
Prišla som ku katedrále Santo Domingo a rozplakala som sa od dojatia. Nemám logické vysvetlenie, len pocit lasky k tomuto farebnemu mestu.
Cítila som pri odchode zo Slovenska, že táto cesta prinesie nové poznanie a postupne vnímam, ako sa vo mne otvárajú témy odlišností, témy rozširovania osobnej zóny cez jazyk, témy vlastnej hodnoty, ktorú tvorim na mieste, kde som sa narodila. Tak mám veľa otázok a zatial málo odpovedí. Verím, že postupne s pomocou zážitkou, ku mne prídu
potrebujem hlavne zachovať pokoj.
Dnes ma naozaj dostal tento nekonečný sprievod, časť z neho organizovali odbory. Predvolebná kampaň, na ktorej ľudia prechádzali mestom a vyjadrovali svoju podporu kandidátom
Začínam opatrne komunikovať španielsky 🙂 Gracias
Magdalenka ma pozýva do svojho sveta, predstavuje ma svojim blízkym priateľom a ja vstupujem do prostredia, v ktorom žijú omnoho hlbšie.
Workschop o vode s ľuďmi z rôznych kajín sveta bol pre mňa včera veľkým zážitkom. Tí, čo ma poznáte, viete, že skupinové stretnutia milujem a preto ich aj robím
Vďaka takýmto stretnutiam si spoločne vytvárame širší pohľad na realitu v bezpečnom prostredí. Včerajšie stretnutie, moje lokálne skúsenosti presunulo do globálných rozmerov.
Rada sa s touto skúsenosťou podelím
Oaxaca je miesto s nedostatkom vody a tak téma tejto najvzácnejšej tekutiny je všade prítomná. Keď začínal workschop o ulicu ďalej začínal a protest za vodu.
Počúvali sme vodu riek, potôčikov, vodopádov z rôznych krajín južnej Ameriky a prepájali sme tieto zvuky s predstavou rieky v nás. Bolo to tak jemné a zároveň silné cez zvuk počúvať to, čo voda hovorí, čo potrebuje, čo nám dáva, ako sa spája s našim životom, akú ma v sebe vytrvalosť, schopnosť podpory a prepojenia sa cez krajiny. Jej nedostatok upozorňuje na zmenu postojov, zmenu života.
Voda má zvuk, ktorý počujeme a tak sa s týmto živlom dokážeme spojiť a zároveň nám pomáha v spájaní sa so sebou, so sebou navzájom bez ohľadu na miesto pôvodu, náboženskú a politickú príslušnosť alebo aj sexuálnu orientáciu
Teším sa, keď vám doma o svojich zážitkoch a skúsenostiach poviem viac
Rada cestujem, rada ochutnavam iné krajiny a rada objavujem svoje časti, ktoré sú na Slovensku skryté a nie je možné sa k nim dostať. Ukážu sa len v krajine, ktorej skupinové pole vytvorí vhodnu príležitosť
Pri odchode z Viedne som zažívala zvláštny pocit. Hlavou mi bežali témy prechodových rituálov. Cítila som, že lietadlo je takýto priestor, ktorý ma prenesie z jednej reality do druhej. To, čo poznám zmizne a objaví sa niečo nové a ja sa budem učiť byť súčasťou nových príležitostí.
Stalo sa a ja som pozorovala, čo všetko sa mi deje.
Zistila som, že moja slovenská realita, ktorú som si vytvorila sa spája s vnútornou identitou, s mojim vlastným vedomím o tom, kto som. Pri prestupe v Montreále som cítila, že sa niečo mení a v Cancúne to bolo ešte výraznejšie. Na letisku ma čakala Magdalenka s rodinkou. Nepripravila som sa na zmenu plánovaním, nechala som všetko na plynutie v čase a priestore a odovzdala som sa s dôverou. Zostali mi k dispozícii dve role, o ktoré som sa vedela oprieť, mama a babi Jani
Všetko ostatné sa stalo nepoužiteľné.
A tak som pozorovala, ako prebieha niekde vo mne kultúrny šok
Pomyselná strata identity, nepoužiteľnosť rodného jazyka, veľa nových možností a odlišností, úplne iný priestor, iné pravidlá, ktoré nepoznám, nízka schopnosť orientácie, neschopnosť použiť španielsky jazyk … Vnímala som stres, ktorý paralyzoval moju myseľ na niekoľko dní.
Mala som pocit, že som odchádzala zo Slovenska ako zrelá žena, v lietadle mi tresli po hlave a vystúpila som, ako malé dieťa, ktoré potrebuje podporu k tomu, aby opäť vyrástlo v inej krajine.
Mám obrovskú úctu a obdiv k ľuďom, ktorí cestujú a ešte väčšiu k tým, ktorí zostávajú v krajinách, ktoré nepoznájú a tvoria si v nich svoj priestor pre život. Mexiko je nádhernééééééé.
Život začína tam, kde končí zóna komfortu. S týmto citatom uplne suzniem a cítim, ako ho intenzivne žijem. Som často mimo svoje bezpecne zony a tým vytváram priestor na ich rozširovanie
Dnes som sadla v San Filipe de aqua do autobusu RUTA 1 a asi o 15 min. som vystúpila v centre milionovej Oaxacy. V autobuse som si cez pocit spomenula na malu 10 ročnú Janku, ktorá sa prvý raz viezla sama ku starej mame. Vidím zmenu, nielen vo veku ale aj v priestore, ktorý vďaka svojej odvahe, laske a zvedavosti rozširujem. Dakujem za svoju silu, dôveru v seba a zivot, za bezpečie
Som vďačná mojej Magdalénke, láska k nej mi otvára cesty do sveta a ja vidim tuto krásu. Láska k deťom ma mení, ak prijímam výzvy, ktoré prichádzajú a to vždy robím.
Oaxaca, mesto umenia, nekonecnej tvorivosti a ľudskosti:)
Každý obchod, každá reštaurácia alebo kaviareň sú galériou tohoto farebného života.
Moje telo si vyžiadalo oddych. Príliš veľa podnetov ma pridviedlo zas viac k sebe, do priestoru, ktorý mám doma vytvorený dostatočne, tu sa scvrkol dôsledkom môjho záujmu o bohatý vonkajší priestor. A tak vnímam, ako sa vo mne veci dejú a upozorňujú ma na zmenu. Snívajú sa mi sny o blízkych ľuďoch zo Slovenska, viac mi prichádzajú myšlienky na moje miesto pre život, viac sa pozerám spätne na čas, ktorý som strávila tu. Viac myšlienok venujem práci…
Prelaďujem sa.
Cítim spokojnosť a mám odpovede, na otázky, ktoré sa na začiatku otvárali. Pochopila som, prečo bolo pre mňa tak náročné, priam až nemožné učiť sa cudzie jazyky. Vnímala som, ako sa mení môj vnútorný potenciál s miestom. Zažila som, ako na princípe vnútornej nedostatočnosti dokážem veĽmi ľahko skĺznuť k závislým vzťahom. Overila som si seba a svoju samostatnosť v cestovaní cez oceán. Uvedomila som si, na akých princípoch fungujú moje orientačné schopnosti. Videla som, ako potrebujem a viem pre seba tvoriť oporné body v cudzom prostredí. Zažila som si multikultúrny spôsob života a seba v ňom. Prekvapili ma moje časti, ktoré doma nevidím. Bezpečie pracovného prostredia aj v prípade, že na mesiac odstúpim je silné.
Splnila som zámery a naplnila výzvu 🙂 Zmenila postoj. Teraz viem, že človek nemusí žiť tam, kde sa narodil. Môže žiť tam, kde cíti naplnenie a lásku.
Som úplne spokojná a verím, že si užijem záverečný temaskal, posledné dni s mojimi láskami a cestu domov. Som povzbudená, samostatnejšia s novými zámermi do ďalšieho životného obdobia.
Možno ma doma čaká druhý kultúrny šok 🙂
Uvidím, ako dokážem svoju zmenu implementovať v prostredí, ktoré som vytvorila podľa možností, ktoré som mala pred cestou 🙂
Z celého srdca ďakujem Magduške, Noelkovi a láske Gaelkovi za ich podporu.
S láskou
Janka
