Cesty lásky v živote ženy. Čaká nás posledný víkend a ja som mala potrebu zhrnúť doterajšiu cestu lásky rokom. Čo všetko sa dialo, čo sme sa naučili, čo sme si odovzdali a ako sme žili ženské víkendy spolu:)
Vstúpili sme na túto cestu skúmania a podporovania lásky vo vzťahoch v marci v čase, keď príroda bola plná energie a začínala svoj tvorivý proces. Kráčame s ňou a učíme sa od nej, aby sme priniesli viac lásky k sebe a svojim blízkym.
Prvé stretnutie vo vzdelávacom centre na Zaježovej O mamách a dcérach, sme zasadili prvé semienko lásky, aby sme počas roka mohli pozorovať prirodzený vývojový proces ženy. Materské zdroje sú prvé, ktoré nás vyživujú po našom príchode na túto nádhernú Zem. Vzťah s matkou je súčasťou našich pocitov prijatia, bezpečia, sebalásky, tie sa objavujú počas celého života v situáciách, ktoré prežívame. Mama nás nepretržite sprevádza. Spolu prechádzame všetkými vývojovými fázami, spájame sa a oddeľujeme v snahe žiť vlastné životy podľa potrieb a predstáv. Uvedomili sme si, že mama nás naučí len to, čo sama pozná a to je dôvod k osobnému rozvoju. Čo nepozná, neodovzdá a my hľadáme u iných. Dostaneme od nej dary, ktoré nám slúžia na cestách životom, nech už majú akúkoľvek podobu. Príde čas – puberta, kedy si z nich začíname vyberať. Vidíme tie, čo zaťažujú a môžeme ich s láskou mame vrátiť. S tými, ktoré nám pomáhajú, môžeme s vďačnosťou k nej, tvoriť svoj vlastný dospelý život, ktorý obohatíme novými pre nás dôležitými skúsenosťami a možnosťami. Vzťah mamy a dcéry môže mať svoje kritické obdobia a je veľmi užitočné, keď ich poznáme a vieme, že sú súčasťou. Je dôležité priznať emócie, ktoré nás spájajú vo vzťahu a spracovať ich, vtedy dáme príležitosť pravdivosti. Čím sme vedomejšie, tým reakcie a postoje k sebe navzájom máme menej bolestivé a vnímame ich viac ako výzvy k zmenám. Učíme sa navzájom spoznávať a vytvárať lásku vo vzťahu mama a dcéra s rešpektom k odlišnostiam, s úctou, pokorou, vďačnosťou a prijatím nedostatočnosti, v ktorej často býva príležitosť na rast. Pozreli sme sa aj na ďalšie materské zdroje, o ktoré sa môžeme oprieť a vnímali sme lásku, ktorá z nich smerom k nám prúdi. A uvideli sme aj svoju materskú lásku, ktorú môžeme nepretržite kultivovať k zdravším formám a prejavom. Túto tému sme si nechali na pozdejšie, prišiel jej čas, počas leta. V celom víkende som cítila veľkú tému generačných rozdielov, prijatie a integráciu týchto rozdielov do každodenného života. Odchádzala som s otázkou: „Ako smerovať ku generačnému spájaniu a ním nahradiť oddeľovanie, ktoré má svoj význam, ale v princípe nás oslabuje. „ Myslím, že je to jedna z výziev dnešnej doby.
V máji sme sa opäť zišli v malej skupinke žien v krásnej prírode Podpoľania vo vzdelávacom centre Blatinka s témami partnerských vzťahov. Začínali sme uvedomovaním si našich postojov vo vzťahoch. Venovali sme pozornosť prvým mužom v živote, otcom. Skúmali sme naše vzťahy k otcom a hľadali súvislosti vo vzťahoch partnerských. Postupne sme prešli k dôležitosti prechodových rituálov, kedy dievča pochopí, že prechádza od otca k mužovi a tým sa jej vnútorný postoj k mužom mení a mení sa aj jej správanie. Z dcéry sa stáva žena, milenka, partnerka, manželka. Skúmali sme, aké sú naše tendencie pri výbere muža do vzťahu. Pracovali sme s našim vnútorným mužom a ženou, spoznávali princíp rovnováhy v sebe. Čas sme venovali sexualite. Uvedomovali sme si možnosti vzťahového zrkadlenia a vnímali možnosti vzájomného učenia sa cez skúsenosti. Trénovali sme spôsoby podpornej komunikácie s rešpektom. Tvorili sme poháriky plné inšpirácií pre partnerské vzťahy, každá žena podľa vlastných potrieb. Odchádzali sme plné nových podnetov do každodenného života. Záujem žien o témy partnerské naozaj nemá konca a víkend bol málo. Cítila som, že niektorých tém sme sa dotkli ale všetky ženy si odniesli to, čo potrebovali. Je pre mňa dôležité ísť programom podľa potrieb žien a vytvoriť priestor na krásne prežitý spoločný čas v ženskom spojení a plynutí. Ďakujem Blatinka a Aďka Kortišová.
V júli sme venovali čas materskému princípu a našim deťom. Zas v bezpečí Blatinky v slnkom zaliatej prírode, sme sa s úctou pozerali na materský princíp v nás a v ženách, ktoré nás ovplyvnili. Vnímali sme jeho možnosti pomocou prírody, ktorá je našou veľkou matkou, pomocou našich mám, starých mám a žien, ktoré boli súčasťou nášho detstva. Vnímali sme široké prejavy materského princípu medzi ženami, ktoré poznáme a medzi sebou navzájom. Rozšírili sme pohľad na materský princíp a vnímali všetky jeho možnosti aj v prípade, že deti nemáme. Hovorili sme o strachu z materstva a blokoch, ktoré nám nedovolia otehotnieť a o tom, že sa dajú uvoľniť. Hovorili sme o dylemách, ktoré sa spájajú s tehotenstvom, s pôrodom s rolami mama- otec. Zdieľali sme svoje ťažké skúsenosti materstva, pochybnosti o sebe, strachy, hnev, neschopnosť byť dobrou mamou. Vnímali sme zdravé formy a uvedomovali sme si aj to, kedy prílišným materstvom škodíme. Uvažovali sme nad tým, kedy materský princíp používame, komu vo svojom prostredí sme matkami. Zas sme otvorili tému separačných procesov a uvedomovali sme si možnosti zdravej podpory, ktorú potrebujú naše deti pri postupnom odchode do svojho dospelého života. Počas víkendu sa najviac otvárala téma materského princípu smerom k sebe. Ženy sa často vracali k tomu ako na seba zabúdajú, ako si nedoprajú, ako si samé seba nevážia, ako sa nedokážu o seba postarať. A tak sme materský princíp otáčali aj na seba s vedomým, že sme vzory a to, čo robíme učíme svoje deti. Raz som počula svoju dcéru ako hovorí iným ženám o mne, svojej mame. Jej veta ma vtedy prekvapila: „ Ja si maminu vážim za to, že robí veľa vecí pre seba, ona ma tým naučila, že to môžem robiť tiež, videla som, že je to v poriadku lebo bola šťastná a to preniesla aj na nás.“ A takto sa ja učím celý život od svojich úžasných dcér. Bolo nádherné vidieť skupinu žien, ako sa spájali v celý cyklus materstva. Sedeli vedľa seba od dievčaťa, tehotnú ženu, matky jedného, dvoch, troch, štyroch detí až po ženy, ktoré majú deti dospelé a sú starými mamami. Som nesmierne vďačná za takéto blízke ženské stretnutiakde sa doplní to, čo nám chýba v každodennej realite.
Štvrtý raz sme sa stretli v Zaježovej. Téma – Robím, čo milujem bola nádherná. Priznávam, je to moja obľúbená téma, skúmam s radosťou všetko, čo sa s ňou spája od talentov, cez vytváranie pracovného prostredia až po vytváranie rovnováhy v každodennom živote, kde prácu a voľný čas udržiavame v súlade. Tvorenie vlastného pracovného prostredia a vlastných produktov, schopnosť ísť s tým medzi ľudí a prinášať úžitok, je pre mňa stále obrovskou výzvou. Stretli sa ženy, ktoré si vytvárajú alebo hľadajú svoje spôsoby sebarealizácie. Tvorili sme spoločne, definovali si talenty, kreslili talentové mapy a dávali ich do pohybu. Kreslili sme svoje kráľovstvá, vnímali vlastné hodnoty, priority, stav, ktorý aktuálne žijeme a perspektívy, ktoré prináša. Vo svojom pracovnom prostredí sme si uvedomovali prúdenie peňazí a hľadali finančné presvedčenia, ktoré nás brzdia. Popri tom sme sa hrali, tancovali, rozprávali, relaxovali, spoznávali sa navzájom a inšpirovali sa, vlastnými životnými príbehmi a skúsenosťami. Smiali sme sa na tom ako jedna žena mala pocit, že je v pionierskom tábore a hovorila, že by čakala od takéhoto víkendu hocičo ale, že sa bude po X rokoch hrať a tancovať, tak to ju nenapadlo. Odchádzali sme spokojné a pokojné. Milujem, keď sa ustarostené ženy menia na šťastné a vidím, že často stačí tak málo. Priestor na uvoľnenie, tvorenie, relaxáciu, podporu, vzájomné učenie sa a inšpiráciu a to je PRÁCA, KTORÚ MILUJEM práve ja.
Čaká nás posledný víkend s témou bezpodmienečnej lásky a ženskej spirituality. Je pre všetky ženy bez ohľadu na vek. Aj pre tie, ktoré neboli na víkendoch počas roka, každý víkend je pripravený samostatne. Stretávame sa v prvý adventný víkend a spolu vstúpime do tohoto duchovného času. S pomocou intuície, kreativity, túžob a inšpirácií tvoríme predstavy o živote ďalej. Prejdeme rokom a budeme vnímať ako k nám a od nás prúdi láska. Zameriame sa na jej bezpodmienečnú formu. Možno nám v tom pomôže práve nádherná príroda, ktorá sa bude chystať k odpočinku a možno si pomôžeme všetky spolu, vyliečime niektoré zranenia, spoznáme svoju intuíciu, uvoľníme to, čo nepotrebujeme na svojej ceste ďalej. Prežijeme kruh života a určite si spoločne zahráme a zatancujeme. Ak máte chuť pridať sa kliknite: http://sulad.sk/zeny/cesty-lasky-v-zivote-zeny/
Teším sa na všetky stretnutia s vami.
S láskou Jana Almaja Vaculčiaková