Telo zvýšilo intenzitu a uložilo ma do postele. Zostala som bez sily v tele a v úplnom tichu, sama so sebou. Vonkajší život som posunula v čase a otvorila som sa hĺbkam vlasného prežívania.
Jednoduché, ako prichádzajú príležitosti k prestaveniu rovnováhy.
Bežne hovoríme o chorobe, ja to nazvem v tomto príspevku inak.
“ Prelaďujem sa na energiu prírody.“ Ukončuje svoj ročný cyklus, som jej súčasťou, mám príležitosť pozrieť sa v pokoji na témy koncov s úctou k nim, lebo v každom tichu je obrovská príležitosť vnímať kontakt so sebou a svojim životom.
Prešla som si týmto rokom, ktorý pomaly končí. Mám to rada zastavovať sa v cykloch a uvedomovať si svoju cestu životom.
Dáva mi to zmysel. Môžem sa pozrieť na to, čo som sa naučila, čo som zvládla, čo bolo najkrajšie ale aj najťažšie, čo vnímam, ako najdôležitejší odkaz pre cestu ďalej. V takýchto zastaveniach vytváram priestor pre telo, myseľ, emócie a dušu, aby som si rozšírila možnosti, vnímala širší rozmer, uvoľnila nepotrebné, vzdala úctu a prejavila vďačnosť sebe, ľuďom, bytiu ktoré bolo súčasťou. Aby som uzavrela to, čo už nechcem žiť ďalej.
V pracovnom prostredí často vidím ako situácie, ktoré prežijeme, neukončíme, neprejavíme sa v nich emočne, neuvoľníme napätie, utekáme ku ďalším a tak si v sebe hromadíme emócie, ktoré časom dajú o sebe vedieť tým, že sa cítime nepríjemne, úzkostne.
Vo svojej práci sprevádzam človeka, pozeráme na konce s úctou a pochopením. Zároveň podporujem ľudí aby sa zastavili, dopriali si čas na liečenie, pozreli sa na seba a prejavili vďačnosť za všetko, čo zvládli a keď sú pripravení otvárame dvere k novým príležitostiam, ktoré prichádzajú.
A tak je to aj v tomto mojom zastavení sa. Videla som seba a život v tomto roku, dopriala si čas na liečenie a dnes ráno som nestačila zapisovať nové inšpirácie, možnosti a príležitosti
Vo všetkom, čo končí je náš život a preto úcta ku koncom je prejavenou láskou hlavne k sebe samým. STrach z koncov a ťažké prežívanie nám otvárajú dvere hlbšie do vnútra. Ak otvoríme, môžeme nájsť okrem bolesti aj veľa pokladov, ktoré sme možno doteraz nevideli.
Moje odporúčanie pre nás všetkých do tohoto jesenného času. Naučme sa to, čo nás v škole neučili. Hľadajme spôsoby a rozširujme si zručnosti starostlivosti o seba pri prežívaní zaťažujúcich emócií. Učme sa akceptujúco pozorovať, spoznávať sa, porozumieť svojmu konaniu a prežívaniu. Spoznávajme zákonitosti v medziľudských vzťahoch a princípy života, ktoré nám ukazuje príroda. Zažime si ukončovanie s láskou a úctou niekde na seminári, aby sme tento zážitok vedeli preniesť do každodennej reality vždy, keď sa objaví nejak druh konca.
Želám jesenný čas s hľbkami a novými inšpiráciami
Použijem k textu, dnešnú kresbu Eliáška, ktorá je plná smrtiek. Prišla pred chvíľou do môjho mobilu, hneď ako som dopísala text. Vyzerá, že stretnutia s koncami prežívajú aj naše deti
Vieme ich týmito stretnutiami sprevádzať ?
S láskou Jana Almaja Vaculčiaková
