Používame vo svojej komunikácii otázky? Vieme, že otázkami prejavujeme záujem, vyzývame k spoznávaniu, premýšľaniu, k aktivite. Môžeme ich klásť sebe alebo ľuďom okolo. Všimli sme si, že na niektoré otázky ľudia neodpovedia? Prečo je to tak?
Pýtame sa preto, aby sme sa niečo nové dozvedeli, aby sme niečo nové objavili. Pýtame sa, lebo máme záujem o iných a kladieme dôraz na to, čo potrebujú. Pýtame sa ľudí, ktorých pohľad na život je iný. Pýtame sa ľudí, ktorí vedia viac ako my. Pýtame sa, lebo potrebujeme spoznať život a zorientovať sa v ňom.
Otázky kladieme svojim rodičom, blízkym ľuďom, priateľom, partnerom, deťom, kolegom.
Pýtame sa občas aj seba a tým sa spájame so svojou múdrosťou, svojimi schopnosťami, spoznávame sa. Definujeme svoje potreby pomocou otázok, rozhodujeme sa pomocou otázok. Prejavujeme záujem o seba.
Často máme problém s otázkami. Možno preto, že sme sa v detstve pýtali a dostali sme odpoveď: „Čo sa pýtaš ako sprostá.“
Pri kladení všetkých druhov otázok odporúčam prejavovať rešpekt, úctu, láskavosť, súcit, prijatie odlišností. Ak nám niekto odpovedá, nie je to samozrejmosť. Môžeme sa na odpoveď pozrieť ako na dar, ktorým nám človek prejavuje dôveru a otvorí nám dvere k sebe. Preto za každú odpoveď môžeme pokojne poďakovať. Niektoré otázky nemajú rýchle odpovede, je dobre nechať potrebný čas na premyslenie, v prípade, že idú do hľbky. Ak má človek pocit, že musí odpovedať a nemá odpoveď, je konfrontovaný s vlastným neúspechom a to môže ľudí viesť k tomu, že komunikovať postupne prestanú.
Otázky a odpovede si vyžadujú bezpečné prostredie, dôveru a počúvanie s porozumením.
Otvárajú dvere k aktívnej komunikácii, vedú k premýšľaniu, ujasňovaniu si názorov k spoznávaniu sa navzájom, vedú k posúvaniu vzťahu pomocou komunikácie. Človek, ktorý ich kladie potrebuje byť sám otvorený, potrebuje vedieť aktívne počúvať s porozumením a rešpektom k názorom aj odlišnostiam iných ľudí.
Čo? Kedy? Ako? S kým? Z akých dôvodov? S akým úmyslom?
Čo si robila najradšej ako dieťa? Čo Ti prináša radosť do života? Kedy si chcel pracovať? Ako si varila tú polievku? O čom najradšej komunikuješ s ľuďmi? Môžeš mi porozprávať o tvojom obľúbenom filme? Z akého dôvodu si sa rozhodla pre radikálne riešenie? Porozprávaj mi o svojich priateľoch, prosím? S kým sa rada stretávaš? S kým ťa baví spolupráca? S akým úmyslom pomáhaš ľuďom? Môžeš povedať nejakú veselú príhodu, prosím? Čo si sa pri svojej práci naučila najlepšie?
Pomocou týchto otázok a následných odpovedí, môžeme v pozitívnej forme zistiť aktuálny stav a podporiť komunikáciu. Druhý typ otázok pomáha analyzovať situáciu, spoznávať seba a iných ľudí, odkrývať možnosti a schopnosti.
Môžeš mi venovať chvíľu pozornosti? Máš čas a chuť na rozhovor? Čo si myslíš o tejto situácii? Chceš ísť so mnou na prechádzku? Kto sa chce so mnou rozprávať? Ako vlastne vidíš túto prácu? Myslíš, že potrebuješ pomoc v tom, čo práve prežívaš?
Prečo sa stále vraciaš ku svojim pochybnostiam? Dosiahla si svoj cieľ? Všímaš si, že sa správaš k sebe s neúctou? Na čo Ti slúži kritický postoj k sebe? Aké sú Tvoje schopnosti, ktoré si ceníš?
Pozitívne otázky
Majú pozitívny náboj, slúžia na rozvíjanie a posilnenie vzťahu, sebapoznávanie, spoznávanie iných, sú výrazne podporné…
Čo robíš najradšej? S kým sa najradšej stretávaš? Kto ťa v živote inšpiruje? Čomu najradšej venuješ svoj čas? Môžeš porozprávať príbeh zo svojho života, kde si sa cítil šťastný? Aké sú tvoje silné stránky? Kvôli čomu Ťa ľudia vyhľadávajú? Čím ťa môžem podporiť? Aké emócie prežívaš najradšej s blízkymi? Povedz ako podporuješ iných ľudí? Čo je podľa teba láska?
Negatívne otázky
Často nás vracajú do minulosti a spájajú sa s náročnejšími situáciami, s výčitkami, s pochybnosťami, s kritikou.
Prečo sa to stalo? Prečo si to urobila? Musela si to urobiť? Čo zlé sa Ti doteraz stalo? Si si istý, že si konal správne? Aké máš pocity z tej nepríjemnej situácie? Myslíš si, že si urobila chybu? V čom sa cítiš vinná? Aké nedostatky na sebe vidíš? Aké nedostatky má tvoj partner?
Odporúčam používať opatrne. Tieto otázky nás môžu viesť príliš do minulosti alebo sa zamotáme vo výčitkách, ak sme viac kritické. Strácame pri nich svoju silu, vracajú nás do ťažkých emócií, otvárajú nedokončené situácie, konfrontujú nás so sebou a tak isto vplývajú aj na iných. Pri necitlivom zaobchádzaní s týmito otázkami, nás môžu zatvárať a obmedzujú medziľudskú komunikáciu. Alebo naopak, tak pôsobia na naše hranice, že ideme do hnevu, agresivity do protiútoku k osobe, ktorá ich často používa.
Neutrálne otázky
Väčšinou sú zamerané na prítomnosť – tu a teraz. Nevyvolávajú emócie, reagujeme vecne.
Čo si obedovala? Chceš ísť von? Oblečieš sa? Vysypeš kôš? Pracuješ? Máš čas? Aké je počasie? Hovoríš niečo?
Navádzacie otázky
Zužujú možnosti odpovedí na áno/nie. Dávame nimi ponuku a v nich je skryté často aj riešenie. Môžeme konať manipulatívne, ak ich používame príliš často. S ich pomocou navádzame druhú osobu na správanie podľa našich predstáv bez toho, že si overujeme aktuálne potreby a možnosti tejto osoby. Z dlhodobého pohľadu prinášajú problémy vo vzťahoch.
Si presvedčená, že komunikuješ správne? Naučíš sa písať texty o sebe? Môžeš hovoriť jasnejšie? Si zdravá? Myslíš, že chceš pomôcť? Nevieš ušiť takéto rúško? Je Tvoj deň nudný? Máš strach? Myslím, že si vieš poradiť s touto situáciou? Dáš si hrachovú kašu?
Konštruktívne otázky
Vedú k premýšľaniu, k spoznávaniu, vedú do hĺbky prežívania. Veľakrát si vytvárame novú realitu práve pomocou týchto otázok:)
Tieto otázky posúvajú komunikáciu, pomáhajú riešiť vzniknutý problém, vedú nás cestou života. Týmito otázkami sa prenáša zodpovednosť za riešenie na toho, komu otázku položíme. Sme trpezlivé pri odpovediach, môže trvať dlhšie, kým v sebe odpovede my alebo ľudia nájdu. Potrebujeme pri nich pozorovať, zamýšľať sa, predstavovať si, prebrať témy, o ktorých sme nikdy nepremýšľali a pod. Keď ich je veľa, môžu narúšať osobné hranice jednotlivca, používame ich veľmi opatrne, vedú ľudí do hĺbky vlastného bytia.
V čom je tvoja sila? Robíš viac to, čo máš rada alebo to, čo musíš? Čo všetko dokážeš zmeniť? V čom vidíš zmysel života? V čom si užitočná? V čom môžeš iným pomôcť? Ak si myslíš, že si tvorivá, ako sa to prejavuje? Aké pocity prežívaš, keď si venuješ čas? Čo potrebuješ urobiť aby si bol spokojný? Čo urobíš aby nastala zmena k lepšiemu? Ako môžeš žiť inak? V čom je zmysel tvojho bytia na Zemi? Veríš v Boha? Čo pre teba znamená partnerský vzťah?
Zatvorené otázky
Vytvárame nimi obmedzenú, rýchlu komunikáciu, ktorá sa ťažko rozvíja. Odpoveď je najčastejšie áno alebo nie.
Rozmýšľala si o vzdelávaní? Páči sa Ti to? Vidíš aké schopnosti majú iní ľudia? Si na seba kritická? Koľko je hodín? Chceš čas? Máš vo veciach jasno? Chceš koniec?
Priame otázky
Ideme priamo k veci, sme odvážni, otvorení, sebavedomí a dokážeme komunikovať otázkami, na ktoré môžeme dostať aj negatívnu odpoveď. Sme na ňu pripravení. Máme odvahu ísť do tém, o ktorých často nehovoríme. Pre ľudí môžu byť tieto otázky nepríjemné a môže dôjsť k odporu, k odmietaniu, k útoku, hlavne vtedy ak nemajú rýchlu odpoveď.
Môžeš sa stretnúť s priateľom? Začneš už robiť prvé kroky? Si rozhodnutá ísť ďalej? Máš čas na seba? Vytváram na teba tlak? Chceš ísť so mnou na víkend? Chceš sa meniť? Si dosť inteligentný? Máš niečo proti mne? Nájdeš konečne riešenie?
Nepriame otázky
Máme obavy opýtať sa priamo, obchádzame podstatu, naznačujeme, máme obavy z negatívnej odpovede, odmietnutia. Väčšinou ich používame, keď cítime neistotu, nemáme vo veci jasno, nevieme, čo naozaj chceme. Alebo aj vtedy, keď máme pocit, že človek, ktorého sa pýtame je pre nás veľmi dôležitý a nechceme stratiť jeho priazeň. Môže sa stať, že sa takto pýtame, z pozície nízkeho sebavedomia alebo z role obete.
Porozprávame sa na budúce a ak si nájdeš čas a nebudeš mať, čo robiť, môžeme spolu stráviť pár chvíľ? Mám rada rozhovory o schopnostiach ľudí, neviem ako to máš Ty, možno mi raz porozprávaš? Mám rada čokoládovú zmrzlinu a kúpiš mi ju, keď budeš mať drobné? Niektoré veci ma zaujímajú ale vidím, že teraz nemáš na mňa asi čas? Myslíš, že by si mohol urobiť zmenu alebo potrebuješ ešte čas?
Verím, že som vás otázkami trošku inšpirovala. Možno otázkami v medziľudskej komunikácii podporíme záujem a zároveň rešpekt a úctu pri počúvaní odpovedí. Som presvedčená, že nás povedú k spoznávaniu seba a aj našich blízkych.
Moje odporúčanie na záver: „Najprv si položme niektoré z týchto otázok sebe a nájdime si vlastné odpovede. Získame tým vlastnú skúsenosť a možno väčší rešpekt pri kladení otázok iným ľuďom.“
Ďakujem za váš čas:)
S úctou
Jana Almaja Vaculčiaková