PODPORNÉ SKUPINY sú pre nás chvíľou zastavenia, zamyslenia, uvoľnenia, chvíľou pre hlbšie rozhovory. Môžeme sa na ne pozrieť ako na najprirodzenejšiu formu učenia sa zo skúseností iných, ako na prevenciu duševného zdravia ale aj ako na spoločný zdroj sily a podpory.
Ráno som sa zobudila s témou PODPORNÁ SKUPINA. Vlastne téma začala už včera na lúke pri konzultácii s mladou ženou. Rozprávali sme sa o tom ako sa separácia od mamy spája s dospelosťou. Aká je prirodzená postupnosť v tomto procese, aké témy sa otvárajú mamám aj ich dcéram, kým prejdú zmenami kvalít vo vzťahu. Zaoberali sme sa tým, čím všetkým potrebujeme prejsť , aké schopnosti si potrebujeme aktivovať aby sme mali pocit, že sme dospelé.
V jednu chvíľu sa ma spýtala: „Prečo na tieto témy nerobíš skupiny pre mladé ženy, dievčatá?“
Podporné skupiny majú podľa mňa hlboký význam. Ženy, ktoré rozprávajú na stretnutiach o podobných skúsenostiach sa podporujú už len tým, že sa navzájom počujú. Zažívajú pocit, že patria medzi ženy, že nie sú v procese prežívania aj náročných životných situácií jediné. Vnímajú, že sú v poriadku, že sa podobné veci v malých obmenách dejú aj ostatným ženám. Spájajú nás spoločné princípy vývojových fáz a na stretnutiach sa môžeme uistiť v tom, že náš život je vlastne jasný systém, ktorý má svoje pravidlá, obdobia, témy a tak je to v poriadku. Vidím, že sa ženy po takýchto zážitkoch veľmi upokoja.
A prečo sa ženy majú problém stretávať medzi sebou?
Stretávame sa so svojimi priateľkami ale na stretnutia s cudzími ženami, nie sme zvyknuté. Vidím ako majú ženy v rôznom veku z takýchto interaktívnych stretnutí strach. Nedôverujú si navzájom. A nedôverujú ani samé sebe. Obávajú sa toho, ako sa prejavia, čo povedia, ako to povedia, ako budú pred inými vyzerať. Obávajú sa aj tém, o ktorých možno nikdy nehovorili. Obávajú sa aby sa niečo z ich súkromia nedostalo na verejnosť. Obávajú sa kritiky, hodnotenia, posudzovania. Stretávam sa s tým, že ženy hovoria o tom, ako aj dva roky pozorujú program podporných skupín, kým zozbierajú odvahu a prídu.
Chápem tieto obavy, majú svoje opodstatnenie . Sme stále vedené k súťaživosti, musíme niečo dokázať, byť lepšie ako ostatné. Sme vychovávané v oddeľovaní sa od ostatných žien. A často sa samé oddeľujeme. Ani si neuvedomujeme, že sme sociálne izolované vo svojich rodinách. Očakáva sa od nás výkon, žiadne posedávanie. A čas pre seba? To si ukradneme až vtedy, keď sú všetci okolo nasýtení, spokojní až keď sme splnili úlohy, ktoré sa požadovali. Väčšinou prejdú roky, kým si uvedomíme, ako čas pre seba potrebujeme, je našou zdravou výživou.
PODPORNÉ SKUPINY sú pre nás chvíľou zastavenia, zamyslenia, uvoľnenia, chvíľou pre hlbšie rozhovory. Môžeme sa na ne pozrieť ako na najprirodzenejšiu formu učenia sa zo skúseností iných aj ako na prevenciu duševného zdravia. Učíme sa komunikácii s rešpektom a prijatím odlišností. Učíme sa vyjadrovať svoje názory k témam, učíme sa komunikovať za seba, prejaviť sa, keď to potrebujeme. Učíme sa byť pravdivé, otvorené, úprimné. Učíme sa dôverovať sebe a iným ženám, vnímať svoju hodnotu, starať sa o seba a všetko si na skupinách v bezpečnom prostredí trénujeme. Vzájomne sa podporujeme a inšpirujeme. Rozprávame sa o témach, ktoré nám pomáhajú pochopiť princípy života, princípy v medziľudských vzťahoch, pochopiť seba, partnerov, rodičov, deti, blízkych ľudí. Na skupinách sa pomaly spoznávame a tým zvyšujeme svoje sebavedomie, sebalásku, sebahodnotu.
A tu sa zastavím. Skupiny robím 14 rokov a naozaj môžem písať na túto tému knihu. Ak chcete o skupinách vedieť viac pozrite si programy na www.sulad.sk alebo sa mi pokojne ozvite.
Podstatná informácia. Podporné skupiny nie sú terapeutické. Neriešime na nich osobné problémy jednotlivých žien, nie je potrebné o nich vôbec hovoriť. Pozornosť zameriavame na témy, ktoré skupina prinesie. Žena sama rozhoduje o tom aké informácie posunie medzi ostatné ženy. Vďaka osobným príbehom zistíme, že každá prežívala alebo prežíva veľmi podobné skúsenosti. Vidíme ako sme spolu a ak sa rozhodneme, môžeme byť spolu ešte viac, stávame sa priateľkami. A základné pravidlo skupín je: Všetko, čo sa na podpornej skupine povie a udeje, zostáva v nej. Aj týmto pravidlom sa učíme vytvárať dôveru v seba a dôveru v iné ženy.
Môžeme mať samozrejme strach zo skupín alebo ich môžeme považovať za hlúposť. Je to prirodzené, veď často, keď zažívame niečo nové, cítime obavy, strach alebo aj znevažujeme. Napíšem ešte informáciu na povzbudenie. Na skupinách naozaj nič nemusíme. Ak sa rozhodneme, môžeme byť len pozorovateľky, nemusíme sa zapájať do rozhovorov na prvom, druhom, piatom stretnutí. Môžeme si dopriať čas a prirodzene tak vstúpiť medzi ženy a zažívať silu tohto obrovského zdroja inšpirácií a sily.
Ak sa mi podarilo zasiať vo vás semienko motivácie, možno začnete premýšľať nad tkaním nových sociálnych sietí aj s pomocou podporných skupín a stretnutí, v ktorých sa budeme cítiť prijaté, rešpektované, spolu. Mám pocit, že už prišiel čas tvorenia ženských komunít a čas spolupráce.
A na záver skvelá správa pre všetky ženy, ktoré sa práve rozhodli, že prídu ochutnať podporné skupiny virtuálne alebo interaktívne v kruhu žien. Až po ochutnaní vieme, čo nám naozaj chutí.
Všetko nové, čo sa naučíme, prinášame do svojho každodenného života a tým meníme jeho kvalitu. Tvoríme všetko okolo nás, sebou.
S úctou k ženám
Jana Almaja Vaculčiaková