SÚLAD | Občianske zdurženie SÚLAD | Občianske zdurženie

Podporné skupiny

06.01.2017

Ako podporné skupiny ovplyvnili môj život?

Som vydatá, matka dvoch detí. Môj život bol, a opäť je, prechádzka ružovou záhradou.

Vydávala som sa, ako bolo na tú dobu zvykom, pomerne mladá. Preto mám dnes už dospelé deti a ja sa stále cítim mladá. Môj život si plynul po boku toho najlepšieho manžela a skvelých detí pekne ako v rozprávke. No po čase aj môj takmer dokonalý život prikorenila kríza. Kríza zvaná smútok, depresia… Bola som smutná bez príčiny, nešťastná bez dôvodu… No predsudky boli silnejšie ako ja…

Po dlhšom čase trápenia som sa rozhodla. Nabrala som odvahu, prekonala predsudky, urobila krok vpred a vyhľadala odbornú pomoc. Po niekoľkých sedeniach v psychologickej poradni mi pani doktorka ponúkla možnosť zúčastniť sa sedení na podporných skupinách. Spočiatku to boli len ženské skupiny, neskôr sa pridali zmiešané. Aj moje pocity boli na začiatku zmiešané. Rozprávať o svojom živote, práci, deťoch, manželovi cudzím ľuďom? Asi pod rúškom tajomna, sympatií, anonymity, pravidiel v skupine, sa zrazu nič nezdalo nemožné. Životné príbehy, negatívne či pozitívne, sa striedajú s teóriou, teória dáva návod na žitie. Chyby iných učia žiť ostatných, ostatní dávajú návod na zmeny… Podporné skupiny ma naučili pozerať na život, na seba, na ľudí z rôznych uhlov pohľadu. Viem prijať cudzí názor, viem sa na seba usmiať v zrkadle, viem si povedať „mám ťa rada“, viem pomôcť, poradiť, viem počúvať a porozumieť, viem súcítiť…. viem toho oveľa viac ako pred časom, kým som sa trápila predsudkami. A opäť žijem prechádzku ružovou záhradou, v ktorej stojí po mojom boku úžasný muž, nádherné deti, okolo behá roztopašný pes a ja som opäť usmiata… K tomu všetkému ešte pribudlo zopár nových priateľov …

Ešte stále mám čo zisťovať, ešte stále sa mám čo učiť, preto si zatiaľ život bez podpornej skupiny neviem ani predstaviť. Hoci ma to stojí kopec času, cestovania, nikdy som tento čas neoľutovala. Dokonca som sa už prestala trápiť aj výčitkami, čo bude mať rodina na večeru. Veď štvrtkové popoludnie je len moje. A nakoniec, veď sú to dospelí ľudia…

Pani Dr.Evka a Janka, ďakujem