Touto vetou otváram tému, o ktorej veľa nehovoríme. Cítim, vidím a počujem, ako sa my ženy pomaly učíme rozprávať o rôznych témach, ktoré sa týkajú nášho života a to je úžasné. Dávame o sebe vedieť.
Rozprávame opatrne, často s tým, že si overujeme, či sú nejaké veci možné. Pýtame sa na to, či sme v poriadku, či dobre cítime, či sa to môže diať ? Bojíme sa hovoriť o svojich pocitoch, snažíme sa v nich samé zorientovať alebo ich umlčať. Vychádzajú na povrch hlavne v rôznych prechodových obdobiach a nútia nás vnímať život v širších súvislostiach, vedú nás k pochopeniu seba a blízkych.
Ja sa rada zdieľam so ženami témy, ktoré sú za hranicami bežnej formy vnímania života a za hranicami každodennej komunikácie. Často sú to témy hlboko vnútorné, ktoré sa spájajú s našim najintímnejším prežívaním. Zdieľame nádherné a zaujímavé príbehy, ktoré sú tou najprirodzenejšou súčasťou nášho života.
Obzvlášť milujem príbehy, ktoré sa spájajú s mamami a dcérami. Asi preto lebo mám dve dcéry a mnohé veci som prežila a odpozorovala. Fascinuje ma sila tohto spojenia a možnosti, ktoré do nášho spoločného generačného života prináša. Po 14 rokoch práce so ženami a 54 rokoch svojho života, mám v týchto témach jasnejšie a som za to nesmierne vďačná všetkým ženám, ktoré sa so mnou podelili o svoje skúsenosti.
Dnes mi volala priateľka a rozprávala ako sa zvláštne cíti. Jej dcéra má pár dní pred pôrodom. Áno, my mamy rodíme so svojimi dcérami. Vieme v tom zájsť do hĺbky s akou žijeme vzťah, ktorý medzi sebou máme. Mám s tým bohaté osobné skúsenosti. Dokonca skúsenosť, že mama alebo sestra môže pomôcť žene pri samotnom pôrode aj keď sú na úplne iných miestach. Naše schopnosti sú omnoho väčšie, ako sme schopné vnímať alebo si vôbec pripustiť.
Starším ženám v rode sa počas tehotenstva dcéry, nevesty alebo vnučky otvárajú témy pôrodov ich detí. Prechádzajú si spomienkami, uvedomujú si ako to mali, čo prežívali, môžu si liečiť zranenia už len tým, že porozprávajú svoje príbehy, ktorým možno nevenovali pozornosť celý svoj život. Uvedomujú si rozdiel v tom, ako sa v čase otvárajú pre ženy nové možnosti a sú šťastné, že to majú ľahšie.
V tomto období majú spoločné témy a spoločné emocionálne prežívanie a to veľmi ženy spája. Je však dôležité používať rešpektujúcu a láskavú formu komunikácie beh hodnotenia, kritiky, odcudzovania a súťaživosti. Je úplne ideálne, keď mama a stará mama podporia tehotnú ženu v jej prežívaní, keď na svojich predchodkyniach vidí, že pôrod sa dá prirodzene prežiť a materstvo môže byť naozaj radostné. Keď cíti, že ju ženy v rode rešpektujú a môže sa o ne oprieť vždy, keď bude potrebovať.
Pri pôrode prechádzajú ženy v rode obrovskou zmenou. Nazývam toto obdobie prechodovým alebo obdobím transformácie. Vystupujeme zo spôsobu života, ktorý poznáme a zároveň vstupujeme do nového, o ktorom sme už niečo počuli ale nemáme aktivované potrebné zručnosti. Pred nami je množstvo nových skúseností. Píšem teraz o každej žene v rode. Tak ako sa mení život pre maminku, tak sa mení v určitom rozsahu aj život starej, prastarej mame, sestre, svokre, tetám.
Cítime, že nové dieťatko, nová duša prichádza aby priniesla do rodinného systému nové formy života, novú energiu, viac lásky a radosti. Vedie nás k vedomejšiemu životu v prítomnosti a prirodzenosti. Každá zo žien v rode prechádza individuálnou prípravou na toto obdobie, ktorej súčasťou je aj emocionálne prelaďovanie.
Je dobré vedieť, že sa z mamy, ktorá roky venovala pozornosť dcére, stáva stará mama, ktorá nevie, čo táto rola znamená a bude sa musieť naučiť mnohé veci. Je dobré vedieť, že z jej dcéry sa stáva matka, ktorej sa úplne zmení život. Môže to veľmi podstatne ovplyvniť ich vzťah. Ak je medzi týmito ženami napätie, toto napätie sa môže zvýšiť alebo naopak cez podobné zážitky sa jednoduchšie zblížia. Je dobré zamerať pozornosť na vzťah a uvoľniť záťaže, ktoré bránia v jeho prirodzenosti. Je dobré naučiť sa rozprávať s láskou o sebe a vlastnom prežívaní. Je dobré s úctou k životným príbehom, počúvať.
Okolo pôrodu sa môžu všetky ženy v rode stať emocionálnejšie. Môžu sa meniť ich nálady, môžu viac plakať a uvoľňovať záťaže. Vôbec nemusia vedieť, čo sa deje, stačí dôverovať tomuto procesu, ktorý má význam. Keď niečo v našich životoch končí, prežívame strach, smútok, odpúšťanie, frustráciu, prázdno, bezmocnosť a spojenie týchto emócií a pocitov, môže byť hlboko nepríjemné. Je to úplne prirodzené a je dobré to vedieť. Otvárame sa tým hlbšiemu prežívaniu. Máme príležitosť zistiť ako vieme pracovať so svojimi emóciami a pocitmi. Príležitosť porozumieť a naučiť sa nové spôsoby, ktoré nám pomôžu v uvoľňovaní a uzatváraní určitých vývojových fáz. Môžeme o pocitoch viac čítať a tým získame informácie, môžeme osloviť odborníka a dohodnúť si stretnutie, môžeme ísť na nejaký semináre pre ženy a pod. Môžeme hľadať nové inšpirácie a zručnosti, ktoré sa nám určite hodia do ďalšieho života.
Keď prejdeme fázou ukončovania, môžeme cítiť v sebe prázdno. Aj toto je úplne prirodzená časť v tomto procese. Pocit prázdna môže byť nepríjemný, strata, samota. Roky sme podporovali dcéru a ona odchádza, mení sa kvalita v nej. Alebo roky sme žili dievčenský život a starali sa o seba a tento čas končí. Je veľmi dobré tomuto obdobiu poďakovať za všetko, čo sme v ňom dostali aj nedostali. Je dobré uvedomiť si, že sa ku všetkému, čo v sebe máme budeme môcť vracať.
Až po prežití týchto fáz, môže prísť radosť z nového života. Môžeme cítiť obrovský prúd lásky a šťastia a začínajú sa hrnúť predstavy o tom ako nové obdobie budeme žiť. Môže sa objaviť aj strach, lebo my vieme, že vlastne nemáme dostatok zručností. Strach nás chráni a vedie k odvahe. Rešpektujúca podpora žien okolo, nech už vstupujeme do obdobia materstva alebo sa stávame starými mamami, je veľmi nápomocná.
Pôrod môže všetky ženy v rode spojiť. Spomínam hlavne mamy a dcéry ale okolo sú staré mamy, sestry, tety, svokry, priateľky a každej takáto zmena prináša nové podnety do života. Je nádherné pozorovať ako miminká menia svet a ľudí, ku ktorým prichádzajú. Sú obrovskou príležitosťou na spojenie sa v rodoch a na lásku 😊 ktorá sa šíri medzi ľuďmi v rodine.
Prechodové obdobia v našich životoch sú mnohé a veľmi rada odporúčam rôzne formy prechodových osláv, rituálov týchto období, kde si môžeme uvedomiť princípy a vedome prežiť rozlúčenie sa, uvoľnenie, prázdno a zároveň vstup do novej životnej fázy. Pomáhajú nám prežívať prítomnosť prirodzenejšie lebo pri týchto oslavách pochopíme, čo sa v našom vnútri odohráva.
Krásny čas želám v prechodových obdobiach všetkým ženám 😊
S láskou
Jana Almaja Vaculčiaková