Menopauza. To hrozné slovo, ktoré radšej ani nevysloviť nahlas. Prináša problémy, choroby, zmeny, na ktoré často nie sme vôbec pripravené. Ako to prežiť? V čom hľadať útechu? Čaká nás vôbec niečo pozitívne? Odpoveď vám možno prinesie prvá časť rozhovoru s Jankou Vaculčiakovou, ktorá vedie ženské stretnutia, a ktorá skúma tému menopauzy teoreticky aj prakticky.
Je to celé trošku neuchopiteľné. Naša spoločnosť má nie celkom pozitívny koncept pre ženu vo veku po päťdesiatke. V pracovnom živote žena nemá veľa možností, pokiaľ si nevybudovala vlastné pracovné prostredie alebo nie je odborníčka v nejakej oblasti. Firmy ju nechcú a ona sama je zmätená z toho, že množstvo vecí, ktoré doteraz robila už robiť nemôže. Cíti, že telo má úplne iný režim, preladí sa na novú kvalitu, keďže je pod vplyvom hormonálnych zmien. Žena potrebuje viac oddychovať, mať viac pokoja, emocionálne je často vo výraznej disharmónii a vlastne nevie, čo sa deje. Sama som si tým v tomto období prešla a nepovedala by som, že budem niečo podobné niekedy prežívať. Je to dosť neuchopiteľný a veľmi individuálny stav aj kvôli tomu, že ženy samotné o tom nehovoria. Ženské témy málo komunikujeme o menštruácii aj menopauze sa hovorí len v súvislosti s problémami, ktoré prinášajú. Zatiaľ nevnímame menštruáciu ako návod na spokojný život alebo ako indikátor nášho zdravia a vnútornej rovnováhy. Netušíme, že sa môžeme pomocou menštruácie lepšie spoznať a prijímať svoju premenlivosť. Menopauza prináša tiež svoje zaujímavé témy, ktoré nás vedú k premýšľaniu o ďalšom spôsobe života. Vnímame ju ako ohrozenie, kedy ženy prežívajú strach, smútok, beznádej, cítime nerovnováhu , ktorá prináša nepríjemné pocity v tele. Mnohé ženy cítia, že prichádzajú o svoju ženskosť, znižuje sa vnímanie vlastnej hodnoty, objavuje sa pocit samoty, vnímame príchod staroby. Bohužiaľ, spoločnosť tieto informácie podporuje a vysiela smerom k nám ženám a tak cítime chaos. To, čo som žila, už odchádza, ale čo ďalej?
Nie, je to individuálne, každá žena prežíva menopauzu inak. Má svoj proces, intenzitu, svoje problémy v tom období. Napriek tomu mám skúsenosť, že keď sa ženy o tom rozprávajú, pomáha im to, vidia, že sa im dejú podobné veci, aj keď každej trošku inak. A tým, že sa o tom rozprávajú, sa vlastne uisťujú, že sú v poriadku. Je to skrátka stav a pre mňa je zaujímavé to, že množstvo vecí, ktoré som predtým žila, napríklad množstvo aktivity, ktorú som vykonávala, bolo veľmi ťažké pustiť a prejsť jednoducho do plynutia života. Aktivita je možnosť ísť za životom, tvoriť ho a nutnosť spomaliť, niektoré veci pustiť, viac oddychovať a ísť k sebe, je zrazu niečo neuchopiteľné. Nikto nás ženy neučí ísť k sebe, učia nás byť tu pre iných. A keď sa niet pre koho obetovať a žena sa môže konečne začať starať sama o seba, zrazu nevie ako.
Neviem o ňom. (smiech) Život nemá kľúč, nemá návod. Každý krok, ktorý robíme, robíme od toho, čo poznáme smerom do neznáma a v každom kroku máme možnosť vytvárať niečo nové alebo ďalej udržiavať to, čo poznáme.
Naše telo a energia v ňom sa mení, niekedy to cítime veľmi výrazne. Hormonálny systém sa prelaďuje, menia sa hladiny hormónov v tele a to vnímame na úrovni psychiky, v emocionálnej nerovnováhe, v tele sa zmeny môžu prejavovať ako zdravotné problémy, ktoré sa menia s veľkou pravdepodobnosťou sú dočasné a vedú našu pozornosť smerom k nám samým. Pokiaľ žena začne rešpektovať tento proces a viac vnímať svoje telo, prečistí ho, upraví si stravu, doplní látky, ktoré telu chýbajú, začne sa viac hýbať, začne sa venovať veciam, ktoré má rada, ktoré jej dávajú zmysel a na ktoré doteraz nemala čas, začne tvoriť, tieto symptómy pomaly odznejú. Mám z praxe odpozorované, že zdravotné problémy prichádzajú vtedy, keď žena stráda, keď žije dlhodobo deficitne, keď je v rozpore s týmto prirodzeným vývojovým procesom, neprijíma toto prechodové obdobie, žije v strese, pod tlakom, chýba jej kondícia a pravidelný pohyb, má nevhodnú životosprávu, jej psychika je zaťažená množstvom nevyriešených problémov z minulosti alebo sa nedokáže o seba starať, lebo to nikdy nerobila…
Vidím, že sa to my ženy učíme podobne ako cudzí jazyk.(smiech) Začnem od nuly a postupne naberám zručnosti, rozvíjam schopnosti, až jedného dňa zistím, že sa dokážem postarať o seba, venovať sa sebe, hovoriť so svojím telom a počúvať ho, a tiež nachádzam ľudí, ktorí sú v podobnom životnom období a vedia sa podeliť o svoju skúsenosť. Veľmi sa mi osvedčili ženské stretnutia, kde si ženy navzájom odovzdávajú skúsenosti a rozprávajú sa o tom, čo robia rady. Pre ženy sa v období menopauzy otvára nová príležitosť skúmať svoje schopnosti, svoj talent a začať robiť veci, ktoré nikdy nerobili, lebo na to nebol čas.
Je to úžasné. (smiech) Starostlivosť o seba vlastne môže byť veľmi zábavné obdobie života. Vždy hovorím, že čo žena robí pre seba, robí vlastne aj pre druhých. Ak robím veci, ktoré mi prinášajú uspokojenie, radosť, tieto pocity prinášam aj do svojej rodiny, najbližším. Nie je na tom nič zlé venovať čas sebe ak to dokážeme s veľkou pravdepodobnosťou sa stávame citlivejšie aj na potreby ľudí v našom okolí.
Partneri môžu byť veľmi zmätení. Často ide o silne emocionálne obdobie, kedy žena nevie uchopiť svoje emócie, svoje prežívanie. Menopauza sa dá prirovnať k obdobiu PMS len trvá trošku dlhšie. Veľa procesov, ktoré sa odohrávajú v jej tele, sú úplne nové. Ja sama môžem povedať, že mňa celkom vyľakali. Nikdy doteraz som nič podobné nezažila. Ženy majú problém to komunikovať. V literatúre sa tieto stavy popisujú ako určité zdravotné problémy, ale keď sa to začne diať v tele chvíľu trvá, kým si s tým vieme my samé poradiť. Sama som nedávno prešla rôznymi lekárskymi vyšetreniami, ktoré ukázali, že som celkom v poriadku, no pritom som mala niekoľko dní úplne nefunkčné telo. Nemohla som spávať, jesť, a pritom lekárska veda povedala, že som celkom v poriadku. Začali sa mi otvárať témy, s ktorými som potrebovala pracovať. Moja psychika spracovávala rôzne aktívne programy, ktoré som potrebovala v období matky, napríklad byť za dokonalú, všetko perfektne zvládnuť, byť vždy pripravená starať sa o iných, seba vnímať veľmi okrajovo, byť aktívna v rôznych oblastiach života a pod. Prichádzali signály, ktoré ma viedli k uvoľneniu týchto návykov, ktoré sa v ďalšej fáze života nebudem potrebovať. Jednoducho telo už takú mieru aktivity nezvláda a treba to prijať.
Tá užitočnosť sa dá nájsť, ale má úplne novú podobu. A že nebudem aktívna? No, nebudem. Ale môžem byť prijímajúca, prejavovať záujem o druhých, byť podporná a počúvať, môžem odovzdávať svoju múdrosť a skúsenosti. Sú to kvality, ktoré sa z našej spoločnosti čiastočne vytratili, tu sa očakáva aktivita, ženské kvality akoby neboli dosť. Láska, pozornosť, záujem, súcit, jemnosť, tvorivosť, intuícia, spiritualita…
Z môjho pohľadu je dobré, keď žena uchopí tento proces a pochopí toto obdobie. Bez toho väčšinou partneri nevedia, čo sa s ňou deje a sú zmätení. Kvalita vzťahov sa mení, rodičia vystupujú z role otec a mama a potrebujú sa vrátiť do partnerského vzťahu. Veľakrát sme ako rodičia nežili partnerstvom, len rodičovstvom, takže teraz treba hľadať nové impulzy, podnety, aby sa to partnerstvo znova začalo, rozvíjalo a nadobudlo novú kvalitu. Často sa stáva, že sa partneri rozchádzajú, lebo túto zmenu nezvládnu a muži majú niekedy tendenciu hľadať si mladšie ženy. Na druhej strane, ak túto zmenu žena aspoň trochu uchopí a vie to komunikovať , môže vytvoriť príležitosť pre svojho partnera byť pre ňu oporou. Veľakrát stačí, že partner je s ňou, postará sa chvíľu o ňu, vypočuje, keď potrebuje. Deti majú veľakrát obavy o svoje mamy a nevedia, čo sa deje. Ak svojim vnútorným procesom porozumieme my samé a dokážeme ich odkomunikovať, určitým spôsobom vieme upokojiť svoje okolie. Všetci pochopíme, že ide o dočasný stav, prípadne požiadame o pomoc, ak niečo potrebujem, mám skúsenosť, že aj deti toto obdobie zvládnu.
Muži majú skôr tendenciu aktivitu si udržať, ale stretávam sa s tým, že muži idú cez svoje hranice, že chcú byť aktívni ako v tridsiatke. Menopauza je obdobie kráľov a kráľovien. U nás tento archetyp nepoznáme, lebo tu nemáme kráľov, ale keď si predstavíme takého múdreho kráľa, ktorý sedí na tróne, má nejakú krajinu, ktorú vybudoval, toto obdobie je tým, kedy sa má múdro starať o to, čo si vytvoril. A kráľovná má sedieť pri ňom a pomáhať mu. To je ideálna rovina, ale bežne v realite býva, že sa bojíme vystúpiť z rolí mamy a otca, z aktivity, v ktorej sme boli, lebo naša práca, aj spoločnosť si to stále vyžaduje… Odvšadiaľ prichádza informácia, že máme podávať výkony, lebo na nich je založená naša hodnota. A tým pádom na možnosť múdro zhodnocovať prežité nám neostáva čas a často ani sily.
Je to tak, pokiaľ žena z aktivity nedokáže postupne upúšťať, telo vyšle signál a žena začne mať rôzne problémy. Keď pracujem so ženskými obdobiami, tak každé z nich má v sebe kvalitu určitého živlu. Tie aktívne živly sú oheň a vietor. Oheň je materstvo, kedy horím pre všetkých, je to obdobie aktivity. Obdobie kráľovnej je voda, plynutie. Mám silu, ale posúvam ýivot iným spôsobom. Obmývam, dostanem sa tam, kde potrebujem, ale už v tom nie je tá dynamika. Voda má svoju hĺbku a my dokážeme zájsť v emóciách veľmi hlboko. Ak máme toho na dne veľa, čo treba uvoľniť, rôzne záťaže, strachy, traumy, zranenia, zlyhania, obdobie menopauzy slúži na to pustiť to, prečistiť. Keď to zase prirovnám k tej jeseni, jeseň púšťa všetko staré, všetky listy, príroda sa čistí. V ženskom živote je to veľmi podobné.
Sú na to rôzne spôsoby. Rozprávanie, písanie, dôležité je dostať do vedomia, čo sa vo mne deje, pomenovať to. Zistiť, či to, čo ma ťaží ešte potrebujem pre ďalší život. Pokiaľ zistím, že nie môžem poďakovať s úctou a uznaním uvoľniť. Sú na rôzne techniky, s ktorými pracujeme na ženských stretnutiach.Odporúčam vyhľadať terapeutickú pomoc ak má žena pocit, že niektoré témy potrebuje otvoriť alebo uvoľniť. Môže to byť veľkým prínosom pre vnútornú rovnováhu a zdravie ženy v jej ďalšom období. Môžem ženy len povzbudiť.
Čarodejka je u nás podobne neznámym archetypom ako kráľovná. Pre nás sú to ženy, ktoré boli nežiadúce, často upaľované. Ja tento archetyp vnímam skôr pozitívne ako ženu, ktorá si vie vyčarovať alebo vytvoriť život v novej kvalite podľa svojich potrieb a predstáv. žena v období menopauzy má za sebou veľa skúseností, je dostatočne múdra, samostatná a keď uchopí svoje schopnosti môže byť osožná pre iných. Pre mňa je to žena spojená s prírodou, s jej poznaním. Je to prírodný archetyp, čarodejky boli liečiteľky, starali sa o chorých, poznali bylinky, vnímali synchrinicity, používali svoju intuíciu. Ale samozrejme, každý archetyp má dve stránky, tu je tou druhou archetyp zlej čarodejnice, ktorá je nespokojná so sebou, so svojím životom, s inými ľuďmi okolo, ktorá sa nevie realizovať a tak svoju nespokojnosť projektuje na iných.. To je tá, čo lieta dookola na metle. (smiech)
Nemôžem povedať, že by som sa predtým zaoberala menopauzou vedome. Všetko poznám až keď to prežijem. Pred štyrmi rokmi som si kúpila lekársku knihu s veľkým titulkom: Menopauza. Listovala som si tým a bola som zúfalá, lebo na každej strane bola nejaká diagnóza, ktorá je súčasťou tohto obdobia. Tak som knihu asi v polovici zavrela a vravím si, veď menopauza musí byť aj pekné obdobie. Keď si zoberieme, že ak budeme mať šťastie, máme pred sebou ešte tridsať rokov života. Pripustiť si, že to bude len o chorobách nám môže zobrať zmysel a motiváciu pre ďalšiu cestu životom. Poznám veľmi veľa žien, ktoré svoj život počas menopauzy naštartovali nanovo. Z vlastne skúsenosti môžem povedať, že menopauza je moje asi najkrajšie obdobie. Samozrejme, materstvo bolo nádherné, ale menopauza je najkrajšie obdobie v súvislosti so mnou samou ako ženou. Dokázala som do tohto obdobia dať všetky veci, po ktorých som kedysi túžila a nemala príležitosť sa im venovať, lebo nebol čas alebo ma v tom nepodporilo prostredie. Ja som si v hlave prešla celým svojím životom a hľadala som všetko, čo som kedysi mala rada a nemohla to robiť. Teraz mám možnosť urobiť, čo len chcem. Dovolím si to lebo už môžem. Prišiel čas aj na mňa samú.
Napríklad som ako dieťa chcela veľmi tancovať a moja mamina ma presviedčala, že na tanec nemám vlohy, takže som netancovala. Keď som mala okolo dvadsiatky, tak som tancovala po diskotékach, potom som rýchlo otehotnela a už som nemala čas. Keď deti dospievali, začala som sa o tanec znova zaujímať a organizovala som orientálny tanec vo Zvolene. Potom som sa dostala k spontánnemu tancu, zistila som, že ten mi je najbližší. Je to ideálny spôsob, ako spoznať a vnímať svoje telo. Ukázať telu a sebe, že sa môžem prejaviť presne tak ako potrebujem a postupne sa môžem pretancovať k úplnej spontánnosti, voľnosti, radosti, hravosti. Začala som študovať tanečno-pohybovú terapiu v Olomouci, takže mám pár rokov štúdia pred sebou. Teším sa. Potom som napríklad túžila cestovať a prišlo to až teraz, keď deti vyrástli, cestujú a ja som sa k nim len pridala. Alebo otázka pracovného prostredia. Celý život som robila veci pre to, aby som pracovala, zarábala peniaze. V 47-ich rokoch som si dovolila luxus, začať robiť veci, ktoré mám rada. Určité obdobie pred týmto krokom som hľadala, čo ma láka, čo ma baví, čo by som mohla robiť aby mi to dávalo zmysel. Postupne ma život viedol cestou práce so ženami. Vyštudovala som psychoterapiu v Prahe a začala som organizovať a viesť ako lektorka skupiny, stretnutia, prednášky, robiť osobné konzultácie a to je súčasťou môjho každodenného života. Za tri roky som vytvorila vlastné pracovné prostredie a viem porovnať, aké je to sedieť osem hodín v práci, ktorá ma nebavila a aké to je robiť to, čo ma baví, čo ma teší a napĺňa. Takto vnímam výhody veku a skúseností, ktoré za sebou mám.
Ďakujem srdečne Evke Ježovičovej za čas, ktorý venovala tomuto rozhovoru:))
https://perfectlimperfect.com/2016/11/16/menopauza-najkrajsie-obdobie-zivota/