Sny dopĺňajú a rozširujú realitu. Prinášajú odkazy, ktoré potrebujeme aby sme pochopili, prijali, žili.
SEN o nenaplnenej láske.
Vidím ženu v červených šatách stáť na hradbách chrámu, ktorý pripomína stavby z rímskej ríše. Žena je krásna v zrelom veku, má za sebou kus života, pozná seba, cíti pokoj a naplnenie.
Pozerá sa ako k nej kráča muž. Vidí, že je to bojovník, víťaz. Kráča rozvážne pokojne, cítiť z jeho chôdze, že kráča akoby do neznáma. Zastane na hradbách kúsok od ženy a pozerá sa do diaľky. Stojí nehybne v plnej sile.
Žena ho ticho pozoruje. Má pocit, že ho dobre pozná. Muža bojovníka, ktorý si dokáže podmaniť územia, získať korisť, spoznať stovky žien. Napriek tomu, že celý život bojoval necíti jeho naplnenie.
Po chvíli sa ho žena spýta: „Čo vidíš v diaľke?“
Muž sa stále pozerá a odpovedá: „Mám pocit, že som všetko dosiahol a napriek tomu cítim prázdno. Pozerám do diaľky a premýšľam, čo mi chýba.“
Žena sa spýta: „Zažil si hlboký a milujúci vzťah so ženou?“
Muž otočí hlavu a díva sa jej do očí akoby nerozumel otázke. Vidí oproti sebe ženu v podobnom veku ako má on, má pocit, že ju pozná. Pozornosť pútajú jej nádherné zamatové červené šaty, zvlnené vlasy a pokojné hlboké oči. Je iná ako boli všetky ostatné. Nevedel by povedať čím je iná, len to cíti.
Žena stojí, nepohne sa, neurobí k nemu ani krok, len pozoruje. Čaká, vie, že prvý krok je na ňom.
Vietor im obom strapatí vlasy. Pohráva sa s nimi a mení ich dôstojný výraz tvorený skúsenosťami na hravosť a voľnosť plnej mladosti.
Dívajú sa na seba. Ona túži po láske a on sa lásky bojí.
Obaja už spoznali všetko, získali úctu a uznanie, zažili úspech. Svet im padol k nohám.
Len skutočnú hlbokú lásku doteraz nežili. A práve to ich spája.
Ona stále stojí a pozerá mu do očí. Cíti svoju silu, lásku a zároveň túžbu a vášeň. Mení sa jej farba šiat z červených na tmavo fialové. Nerozumie tomu, prečo sa to deje. Cíti sa pripravená a po lícach jej stekajú slzy. Vytvára priestor, čaká či príde, či si ju vyberie.
On vníma obrovskú príťažlivosť ale ako bojovník je naučený odolávať, ak si myslí, že niečo stratí. Bojí sa, že pri nej stratí seba, svoju slobodu. Bojí sa toho celý svoj život. Len tak sa pohrával so ženami, práve pre tento strach.
Ona vie, že ho nesmie ovplyvňovať. Jeho krok má byť dobrovoľný, má ho viesť láska a túžba po odovzdaní sa, po spojení so ženou. Takéto spojenie zatiaľ nepozná, len cíti, že je otvorená všetkému, čo život prinesie. Vie, že ak dokáže tento muž urobiť krok, je to muž, na ktorého celý život čaká.
Stojí a z chvíle sa stáva týždeň, mesiac, rok a stále sa nič nedeje.
Žena vytvára priestor láskou ale s pribúdajúcim časom sa stráca jej dôstojnosť. Mení sa farba fialových šiat opäť na červenú a žena sa pomaly vzďaľuje. Muž stále na ňu pozerá a stojí ako vrastený do zeme. Cíti, napätie, úľavu, chaos? Nič nepovie.
Žene chýbajú slová, možno sú nepodstatné lebo to, čo sa deje vidia obaja. Aj takéto môže byť rozhodnutie, aj takáto môže byť láska, aj takáto môže byť odvaha. Žena cíti, že čas vypršal. Odchádza s pocitom nenaplnenej lásky. Muž za ňou pozerá a v jeho očiach sa leskne slza. Stojí, na nohe má pripevnenú záťaž, kovovú guľu, ktorá ho nepustí ďalej.
S úctou