SPOLU je v nás

Spomínam na to ako sedíme v bezpečnom kruhu. Každá z nás prišla z inej časti Slovenska, každá z nás má iný príbeh, iný druh skúseností, inak premýšľa, žije inú podobu každodennej reality. Stretli sme sa prvý krát a ja v sebe cítim pokoj, lásku až dojatie zmiešané s pocitom dobrodružstva. Napriek tomu, že vidím tu rôznorodosť už  podľa oblečenia, farebnosti, fyzickej podoby, cítim, že už teraz sme SPOLU na rovnakom mieste v rovnakom čase, ženy.

Mám pocit, že nás na takýchto stretnutiach vždy spájal podobný zámer, ktorý sme ticho priniesli a často býval zdanlivo úplne obyčajným. Zámer tvorila túžba žiť prirodzenejším spôsobom života. Porozumieť sebe a iným, prijať seba a iných, upokojiť sa a pochopiť, že sme v poriadku. V tom som opäť cítila, že sme hneď na začiatku  všetky ženy SPOLU.

Každá z nás v sebe priniesla svoju inakosť a intenzita jej prejavu bola rôznorodá. Záujem o inakosť a rôznorodosť  žien vytvárala ďalšie SPOLU. Niekde sme cítili, že sú naše príbehy v určitých rovinách vývoja spojené a niekde sme cítili obrovský rozdiel. Navzájom sme sa učili prijímať odlišnosti bez hodnotenia, kritiky, bez rád a manipulácií. Cítila som, že sa všetky SPOLU podporujeme v aktivácii nových zručností. SPOLU sme prešli bolesťami aj radosťami, uvoľnením aj slzami, novými skúsenosťami s rešpektom, tak ako každá potrebovala. Porozumenie a láska k sebe, k ženám, k blízkym, takto sme odchádzali domov.

Na  stretnutiach podporných skupín, ktoré nazývame aj ženskými kruhmi som cítila tendencie k spoločenským zmenám. Mali a majú pre mňa hlboký význam. Takéto najprirodzenejšie formy dobrovoľného spájania, sú určite našou súčasťou. Mnoho krát som to zažila a presvedčila sa o tom. Určite je na Slovensku dnes veľmi veľa žien, ktoré sa s podobnou skúsenosťou stretli a nosia ju v sebe. Tu sme zas SPOLU.

Nás ženy považujem za tvorkyne sociálnych sietí. Je nám blízke starať sa o vzťahy, dáva nám to zmysel. Robíme to celé veky, aj preto aby sme prežili a aby prežili naše deti ale aj preto, že nám to robí radosť a prináša množstvo inšpirácií. Vidíme, že to viac, či menej dokážeme. Možno nie s každým vieme vytvoriť lásky plný vzťah, ale  máme v sebe  tendenciu hľadať spôsoby na spojenie aj vo vzťahoch, kde je vyššia náročnosť a mnohé prekážky.

Zľakla som sa na začiatku spoločenského diania a teraz pozorujem, čo sa deje.

Chvíľami som  bola zmätená z toho, čo vidím a počujem a primerane som reagovala.  Pre mňa sa príliš  v spoločnosti odkrývajú  tendencie oddeľovania sa. Oddeľovanie vnímam ako súčasť obranných a ochranných mechanizmov, ako reakciu na riziká a určite má svoj význam. Cítim, že sme dosť blízko k tomu, že oddeľovaním  začíname likvidovať medziľudské  vzťahy.  Možno sa vďaka tomuto dianiu uvoľňujú emócie strachu,  hnevu, frustrácií, bezmocnosti, ktoré sme v sebe nosili. Možno sa otvárajú spoločenské témy, na ktoré sa potrebujeme pozerať.  Vidím, že sa uvoľňujú generačné traumy a tak môžeme viac vnímať spôsoby života v generačných úrovniach.  Môžeme vďaka tomuto procesu vidieť omnoho viac ako sme doteraz boli ochotní pripustiť.

Cítim formy ľudskej spolupatričnosti, podpory, záujmu o osudy iných, úmyslu nepoškodiť, pomôcť, spojiť sa, porozumieť.

Stále sa mi vynára veľa otázok, na ktoré hľadám svoje odpovede. Napíšem niektoré z nich.

Aké pevné sú naše vzťahy, koľko vydržia? Ako sa vieme oddeliť a potom spojiť v odlišnosti? Vieme hľadať aj spoločné alebo sa sústredíme na rozdiely? Vieme vidieť celok alebo si zoberieme nejakú časť a tú prezentujeme ako dobrú alebo zlú ?  Ako dokážeme zmeniť formy svojho správania smerom k iným v tomto oddeľovaní ?

Cítim vo svojom vnútri, že idem stále rovnakou cestou, ako na podporných  stretnutiach. Prijímam celok so všetkým, čo prináša s vedomým svojho miesta v tejto skupinovej realite.  Tvorím a podporujem prirodzený spôsob života, poznám svoje úlohy, dlhé roky som si svoje postoje vytvárala a overovala.

SPOLU je pre mňa podstatou ľudského bytia. Tu som naozaj doma.     

A tak idem ďalej a pripravujem programy na rok 2021, lebo viem, že po absencii sociálnych kontaktov príde čas na hlbšie spojenia sa v kruhoch ženských, v kruhoch žensko-mužských, v kruhoch generačných, v kruhoch rodičovských. Skrátka život ide ďalej a potrebujeme rešpekt, bezpečie, úctu a lásku 🙂

Teším sa na stretnutia s vami, nech sú kdekoľvek.

Želám pokojný deň plný lásky všetkým ženám aj mužom 🙂
Jana Almaja Vaculčiaková