Veľa sa hovorí a píše o vedomejšom spôsobe života, o otváraní vedomia, o vedomej ceste, o vedomom prístupe. A tak sa moja dnešná úvaha spája práve s touto témou. Vidím, že v ľudských životoch vzniká najviac problémov dôsledkom našej nevedomosti.
Reagujeme na množstvo každodenných podnetov v záujme krátkodobého riešenia, chceme a najlepšie hneď. Nie vždy dostatočne poznáme seba, málo sa vyznáme v tom na akých princípoch fungujú medziľudské vzťahy, spoznávame veľmi opatrne zákonitosti života, ktoré nás vedú. Odpozorovali sme správanie sa ľudí v rodinách a pokračujeme s ním ďalej. Túžime po krajšom živote, ale nevieme ako to krajšie môžeme tvoriť. A tak na princípe našej nevedomosti vytvárame množstvo zauzlení, nejasností, zamieňame si role, hneváme sa na seba a na iných, bojíme sa povedať, urobiť a často z tejto spleti nevidíme východiská. Píšem v tejto chvíli o sebe ale aj o tom, čo vidím všade okolo seba.
Cítim v sebe veľkú motiváciu a rada sa zaoberám všetkým, čo pomáha vidieť jasnejšie, poznať viac, vnímať súvislosti, spoznávať princípy, rešpektovať odkazy prírody, ktorej sme súčasťou. Rada skúmam medziľudské vzťahy, generačné prepojenia, prechodové obdobia, zámeny rolí a vždy sa teším novým objavom, ktoré vytvoria priestor pre nové tvorivé možnosti. Zaujíma ma telo, myseľ, emócie a duša a tak cesta k vedomému spôsobu života je pre mňa každodennou dobrodružnou skúsenosťou a tou najprirodzenejšou súčasťou ľudského bytia:)
Som vďačná všetkým ľuďom, ktorí mi na tejto ceste pomáhajú vidieť a spoznávať viac. Práve dnes som si uvedomila koľkí sme:)A mám pocit, že kráčame všetci spolu:) každý svojim spôsobom a tempom smeruje k vedomejšiemu bytiu:)
Srdečne ďakujem:)
Jana