Za mnou je život, ktorý poznám. Venovala som mu svoj čas, svoju energiu a dostala som od neho množstvo príležitostí a hojnosť v rôznych oblastiach. Vytvárala som tak ako som najlepšie vedela a mnohé, čím som prešla je uložené v nejakej forme v mojom vnútri. Odpozorovala som zákonitosti života, rozvinula mnohé zručnosti a schopnosti, aktivovala som si rôzne programy prežitia. Mám v sebe skúsenosti, ktoré som nazbierala vo vzťahoch s mužmi, so ženami a deťmi. Naučila som sa plynúť v rytme prírody, vnímať jej odkazy, milovať túto Zem. Prijala som službu, ktorú si vybrala moja duša. Som vďačná za všetko, za každý deň, za každého človeka, za každú skúsenosť. Nič, čo som zažila by som nemenila, lebo práve spleť týchto príležitostí ma priviedla až sem.
Múdrosť Toltékov hovorí: „Ak chceš začať niečo nové, musíš pustiť to, čo si spoznala. „
A tak stojím na pomyselnej hranici a nie som tam sama. Poznám mnoho ľudí, ktorí tam stoja so mnou. V prevažnej miere sme otočení na to, čo sme žili, stále cítime spojenie, venujeme svojej minulosti pozornosť a tým ju prenášame do každodennej prítomnosti. Je ťažké sa otočiť, dobre poznáme spôsoby, ktoré nám doteraz pomáhali. Prežívame rôzne emócie, veľa rozprávame o tom, čo nie je dobré. Cítim, že sa bojíme pustiť sa toho, čo poznáme, prežívame smrť a koniec v rôznych podobách.
Pred nami je obrovská zelená lúka. Ponúka život a stále čaká, pripravená na ľudí, ktorí vytvoria všetko po čom v hľbke srdca túžia. Cítim výnimočnú príležitosť a premýšľam, čo vlastne potrebujem aby na tejto lúke vyrástlo. Postupne sa mi skladá obraz, je stále jasnejší a jasnejší až mám odvahu vykročiť do neznáma. Vedie ma a dáva silu všetko, čo viem, že chcem.
Posledný raz sa otočím do minulosti skloním sa s úctou a poďakujem.
Urobím krok, lúka je mäkká a ja si uvedomujem, že púšťam to, čo nechcem a tak môžem ísť ďalej. Viem, že nesiem v sebe dary z minulosti, niektoré z nich mi poslúžia na nové tvorenie. Výzva, príležitosť, dobrodružstvo? Cítim v sebe ten pocit a dôveru v život.
Veľa krát som začínala na takejto zelenej lúke, až sa z nej aj mojim pričinením stalo príjemné miesto pre život. Dôverujem si
Kto má odvahu robiť nové kroky ? Ideme každý sám za seba a na lúke budeme SPOLU. Verím, že v láske a ľudskosti.
